Tvorivý učiteľ fyziky VIII, Smolenice apríl 2015

Transcriptie

1 VZDELÁVACÍ SYSTÉM V HOLANDSKU: MÁ SA TAM FYZIKA LEPŠIE? Brigita Balogová, Katarína Krišková, Zuzana Ješková Oddelenie didaktiky fyziky ÚFV PF UPJŠ v Košiciach Abstrakt: Vyučovanie fyziky sa v každom štáte realizuje špecificky. Dôvodom nie je len rozličnosť edukačných systémov, ale aj prístup, ktorý daná krajina zvolila. Jednou z krajín, ktorá má systém odlišný a na základe výsledkov rôznych testov fungujúci, je Holandsko. Štúdiom pedagogických dokumentov, literatúry, rozhovorom s členom organizácie SLO, zameriavajúcej sa na tvorbu národného kurikula, príspevok ponúka bližší pohľad nielen na systém vzdelávania, národné kurikulum ale aj na jeho realizáciu v praxi na rôznych typoch a stupňoch škôl. Kľúčové slová: vzdelávací systém, Holandsko, sekundárne vzdelávanie, fyzika Úvod Jednou z krajín západnej Európy, kde sa aplikácia metód aktívneho bádania ukazuje byť úspešne aplikovaná a rozvíjaná, je Holandsko. Holandsko je vo všeobecnosti, jedným z priekupníkov vo vývoji nových prístupov ku vzdelávaniu v prírodných vedách. Aj vďaka tomu v roku 2012 skončilo Holandsko v rámci testovaní vzdelávania PISA (The Programme for International Student Assessment) ako 10. najlepšia krajina sveta, pričom toto testovanie bolo zamerané na matematiku. Slovenskí žiaci v poslednom testovaní skončili až na 35. mieste zo 63 krajín. V testovaní PISA z roku 2006, ktoré bolo zamerané na testovanie vedeckých zručností žiakov, skončilo Holandsko na 9. mieste a Slovensko na 30. mieste z 57 krajín. Preto by sme sa chceli pozrieť nato, čím je Holandsko výnimočné. Vzdelávací systém Vzdelávací systém v Holandsku (Obr.1) sa líši od slovenského v niekoľkých oblastiach. Obr. 1: Vzdelávací systém v Holandsku 22

2 Povinná školská dochádzka začína štvrtým rokom života, kedy žiaci prechádzajú zo škôlky na základnú školu (Elementary/Primary schol), ktorá trvá do 12 roku. Na konci tejto dochádzky žiaci podstupujú testovanie, ktoré ich zaradí do jedného z troch hlavných smerov. Po 12 roku môžu žiaci, ktorí na to majú dostatočný počet bodov z testovania študovať na: Pre University secondary education (VWO Voorbereidend Wettenschappelijk Onderwijs)(12 18 r) čo by sme mohli voľne preložiť ako Preduniverzitné sekundárne vzdelávanie a analógiu na Slovensku by mohlo predstavovať gymnázium, (Senior) General secondary education (HAVO Hoger Algemeen Voortgeret Onderwijs)(12 17 r) čiže Všeobecné stredoškolské vzdelávanie, ktoré by sa mohlo zhodovať so strednými odbornými školami, Pre vocation secondary education (VMBO Voorbereidend middelbaar beroepsonderwijs) preložené ako Predodborné stredoškolské vzdelávanie, na ktoré nadväzuje Intermediate vocational education (MBO Middelbaar beroeps onderwijs) Stredné odborné vzdelanie, ktoré spolu ako celok môžeme prirovnať k nášmu strednému odbornému učilišťu. Prvé tri roky HAVO a VWO sa označujú aj ako nižšie sekundárne vzdelávanie a môžeme ich prirovnať k druhému stupňu základných škôl. Všetci žiaci majú rovnaké predmety: jazyky, matematiku, dejepis, umenie a všeobecný predmet vedu, v ktorej sú zahrnuté všetky prírodovedné predmety: fyzika, chémia a biológia. Až druhú fázu, čiže posledné 2 roky na HAVO a 3 roky na VWO považujú za vyššie sekundárne vzdelávanie, čiže naše stredné školy a gymnázia. Toto vyššie vzdelanie umožňuje žiakom profilovať sa v smeroch, ktoré zamýšľajú ďalej študovať. Žiaci si môžu zvoliť z nasledujúcich 4 profilov: Kultúra a spoločnosť so zameraním na umenie a cudzie jazyky Ekonómia a spoločnosť so zameraním na sociálne vedy, ekonomiku a históriu Príroda a zdravie so zameraním na biológiu a prírodne vedy Príroda a Technológia so zameraním na prírodné vedy V profile Príroda a technika je fyzika povinný predmet, v profile Príroda a zdravie je fyzika voliteľný a v ostatných profiloch je z fyziky voliteľná skúška. Celková dĺžka štúdia žiaka za jeden rok je asi 40 (týždňov) x 40 (vyučovacích hodín za týždeň) = cca vyučovacích hodín. Pre žiaka na vyššom stupni HAVO to tvorí spolu 3200 hodín a VWO 4800 hodín. Celkové štúdium predmetu fyziky na VWO 480 vyučovacích hodín a na HAVO je 400 vyučovacích hodín. Viac o hodinovej dotácií alebo rozdelení hodín fyziky k jednotlivým témam sa v žiadnom kurikule nenachádza. Učiteľ si môže sám zvoliť, koľko hodín sa bude jednotlivým témam a činnostiam venovať. Hodnotenie Výsledne hodnotenie žiaka sa skladá z dvoch hodnotení žiaka: CE (centraal examen) štátne skúšky (podobne ako písomná časť našej Maturity, ale okrem matematiky a jazykov píšu aj testy z fyziky ) a SE (schoolexamen) školské skúšky, v rámci ktorých sa hodnotí aj vlastný projekt žiaka, ktorý ma možnosť vytvoriť za celé vyššie vzdelanie, a píšu sa testy z matematiky, jazykov a z fyziky. Za hodnotenie CE je zodpovedné CvTE (College voor Testen en Examens) nezávislý správny orgán, ktorý je zodpovedný aj za štátne skúšky. 23

3 Tab. 1: Počet vyučovacích hodín fyziky venovaných príprave na skúšky SE a CE na vyššom stupni vzdelávania Počet VH SE CE Celkovo HAVO VWO Nimi získané výsledky sa porovnávajú s hodnotením v rámci školy a ak sa tieto dve výsledky značne líšia, prebieha následne šetrenie. Za definovanie podmienok na hodnotenie SE je zodpovedné SLO národný inštitút pre rozvoj kurikula v Holandsku. Výsledky z SE tvoria 40% celkového hodnotenia žiaka a CE 60%, čomu je aj prispôsobené rozdelenie vyučovacích hodín (Tab.1). Kurikulum V roku 2005 odštartoval v Holandsku projekt NiNa zameraný na zmenu a vylepšenie kurikula, ktoré bolo oficiálne odskúšané v roku Nové holandské kurikulum má za cieľ výučbou fyziky rozvíjať najmä vedecké myslenie a chápanie fyzikálnych pojmov a podporovať prežívanie fyziky ako experimentálnej vedy. Žiakmi získané koncepty majú byť jasné, doširoka použiteľné a majú ukázať, v ktorých oblastiach výskumu a technológií je skutočná fyzika aktívna. Jasnejšie sú definované koncepty, kontexty a aktivity, ktoré si majú žiaci osvojiť. Kategória aktivity obsahuje aj množstvo príkladov. Výučba fyziky v HAVO a VWO bola rozčlenená do jednotlivých domén a subdomén (Tab.2, Tab.3), pre ktorú je ďalej definovaný aj koncept, kontext a aktivity. Tab. 2: Zoznam domén a subdomén pre HAVO na štátne a školské skúšky Musí Môže Doména Subdoména V CE v SE v SE A Zručnosti B1 Prenos informácií Obrazové Lekárske B a zvukové B2 zobrazovanie techniky B3* Optika bk* C1 Sila a pohyb C Pohyb a energia C2 Premena energie Vlastnosti látok a D1 D Materiály materiálov D2 Funkčné materiály Slnečná sústava a E1** E Zem a vesmír vesmír E2* Zem a klíma bk* F* Ľudské telo bk* Využitie G1 Meranie a elektrickej energie G regulácia Technická G2* bk* automatizácia H Fyzika a technológie I1 Experiment Výskum a I I2 Model projektovanie I3 Dizajn 24

4 Tab. 3: Zoznam domén a subdomén pre VWO na štátne a školské skúšky Doména Subdoména V Musí Môže CE v SE v SE A Zručnosti B1 Prenos informácií B Vlny Lekárske B2 zobrazovanie C1 Sila a pohyb C Pohyb a Energia a C2 interakcia interakcia C3 Gravitácia D1 Elektrický systém D Záťaž a polia D2** Elektrické a magnetické pole E1 Vlastnosti látok a materiály E Žiarenie a Elektromagnetické E2 hmota žiarenie a hmota E3* Jadrové a časticové procesy bk* F Kvantový svet a F1 Kvantový svet relativita F2* Teória relativity bk* G Zem a život G1* Biofyzika bk* G2* Geofyzika bk* H Zákony prírody a modely I I1 Experiment Výskum a I2 Model projektovanie I3 Dizajn * bk = obmedzený výber: z týchto štyroch subdomén sa musia dve vybrať, ktoré budú testované na SE ** dočasné výnimky pre rok , v CE nie sú testované, v SE môžu byť posudzované, ale nie je to povinné Zručnosti V rámci oficiálneho sylabu pre fyziku sú opísané aj zručnosti, ktoré majú byť v sekundárnom vzdelávaní žiakov rozvíjané (Tab.4). Zručnosti rozdeľujú na tri oblasti a to: všeobecné, zručnosti v oblasti prírodných vied, matematické a technické a špecifické pre vyučovanie fyziky. Dané zručnosti sú detailnejšie opísané a konkretizované obsahom vzdelávania. Tab. 4: Zručnosti rozvíjane vo vyučovaní fyziky Rozdelenie Subdomény Všeobecné zručnosti A1 A2 A3 A4 Informačná gramotnosť Komunikácia Učiť sa učiť Štúdium a povolanie 25

5 Zručnosti v oblasti prírodných vied, matematické a technické Zručnosti špecifické pre vyučovanie fyziky A5 A6 A7 A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 A15 Výskum Návrh postupu Model Manipulácia s vedeckými prístrojmi Kritické myslenie, hodnotenie a argumentácia Nadobúdanie vedomostí a ich aplikácia Zručnosti pri práci s technickými nástrojmi a prístrojmi Aritmetické a matematické zručnosti Terminológia a správne vyjadrovanie sa Špecifické využitie počítača Kvantifikácia fyzikálnych veličín a matematických vzťahov Prvá skupina všeobecné zručnosti sa zameriava na zručnosti, ktorých nadobúdanie a rozvoj nie je viazaný na konkrétny predmet. Druhá skupina zručnosti v oblasti prírodných vied, matematické a technické sú spoločné pre prírodovedné a technické vzdelávanie a teda sa nachádzajú aj v kurikule daných predmetov. Jedná sa o zručnosti, ktoré sa primárne rozvíjajú v danej oblasti predmetov a pre tieto predmety sú podstatné. Tretia oblasť zručnosti špecifické pre vyučovanie fyziky sa zameriava na konkrétne zručnosti rozvíjané vo vyučovaní fyziky a potrebné pre vyučovanie fyziky. Zručnosti z druhej a tretej oblasti sú v kurikule charakterizované a konkretizované. Každá zručnosť je opísaná konečnou podmienkou teda cieľom, ku ktorému má rozvíjanie danej zručnosti smerovať, špecifikom, v rámci ktorého je zručnosť konkretizovaná a rozpísaná v bodoch a návrh teda ukážka úloh, ktoré by žiak s rozvinutou zručnosťou mal byť schopný vykonať. Návšteva škôl a hodín fyziky V rámci skúmania vzdelávacieho systému a kurikula v Holandsku sme mali možnosť nahliadnuť do škôl a vidieť, ako sa predpísané kurikulum realizuje v praxi. Navštívili sme 4 školy poskytujúce sekundárne vzdelávanie: Bonhoeffer college, Castricum, Montessori lyceum, Den Haag, Fons Vitae Lyceum, Amsterdam, St. Ignatius gymnasium, Amsterdam. Školy v Holandsku majú väčší rozsah právomocí, čo sa odráža nielen na ich zameraní, ale aj na celkovom formáte vyučovania. Rozsah hodín vyučovania bol na každej škole iný, školy sa líšili aj tým, či poskytujú vzdelávanie len pred univerzitné, alebo aj všeobecné stredoškolské. Asi najväčší viditeľný rozdiel bol v dĺžke vyučovacej hodiny táto sa pohybovala od 45 min do 70 min. Spoločným znakom všetkých holandských škôl je technický pracovník (Obr.2) pre prírodovedné predmety, ktorého náplňou práce je príprava experimentov a aktivít, ako aj pomoc pri samostatnom žiackom skúmaní. Učiteľ má teda možnosť viac sa venovať didaktickej a odbornej príprave na vyučovanie a počas hodín sa zameriava na žiakov. 26

6 Tvorivý učiteľ fyziky VIII, Smolenice apríl 2015 Obr. 2: Technický pracovník Obr. 3: Materiálne vybavenie Navštívené školy mali kvalitné technické a materiálne vybavenie (Obr.3, Obr.4). V rámci učebných pomôcok nechýbal systém COACH, ktorý na školách aktívne využívali a tento systém využívali aj pri hodnotení žiakov. Čo nás na jednej z navštívených škôl milo prekvapilo, bolo že na chodbách prírodovednej časti školy boli pre žiakov k dispozícii počítače so systémom COACH, teda žiaci mohli aj počas prestávok a voľných hodín pracovať na zadaniach a projektoch (Obr.5). Obr. 4: Technické vybavenie triedy Obr. 5: Systém Coach na chodbe dostupný pre žiakov Voľné hodiny si avšak nemôžeme predstaviť ako hodinu bez učiteľa. Takého hodiny majú žiaci začlenené do svojho rozvrhu a využívajú ich na riešenie úloh, prípravu na testy a konzultácie s učiteľmi. Počas týchto hodín sa žiaci stretnú v učebni a samostatne pracujú na svojich zadaniach (Obr.6). V učebni sa nachádza učiteľ pripravený pomôcť žiakom s riešením problémov. Žiaci si môžu zvoliť, úlohy a problémy z akých predmetov budú riešiť. Na jednej takejto hodine sa teda stretávajú žiaci riešiaci problémy z fyziky, biológie, či matematiky, pričom sa môže jednať o žiakov z rôznych ročníkov. Žiaci si môžu zvoliť zameranie voliteľnej hodiny, ktorej sa zúčastnia teda či to bude hodina, na ktorej bude prítomný učiteľ prírodovedného predmetu, alebo učiteľ s iným zameraním. 27

7 Obr. 6: Žiaci HAVO a VWO pri voliteľnej hodine Na základe pozorovania vyučovacích hodín sme mohli vidieť, že práca žiakov na hodinách postavená na väčšej samostatnosti. Žiaci vo väčšej miere zodpovedali za svoju prácu a čas strávený na hodinách sa snažili naplno využiť. Atmosféra na hodinách bola nenútená, žiaci boli počas hodín aktívni a nemali problém klásť učiteľom otázky rôzneho charakteru týkajúce sa preberanej témy. Na hodinách vládol čulý pracovný ruch. Záver Vzdelávací systém v Holandsku je na prvý pohľad zložitý a pre našinca niekedy ťažko pochopiteľný. Avšak, ako sa ukazuje na základe rôznych testovaní, je úspešný. V porovnaní so slovenským systémom vzdelávania sa sekundárne vzdelávanie viac diferencuje, pričom výber jednotlivých smerov ovplyvňuje prechod na terciárne vzdelávanie. Má sa tam teda fyzika lepšie? Tak ako u nás, aj v Holandsku sa musia učitelia zaoberať rôznymi problémami spojenými nielen s vyučovaním, v menšej miere materiálnymi podmienkami, ale hlavne motiváciou žiakov. Poďakovanie Tento príspevok vznikol na základe študentského pobytu v rámci projektu SOFOS. Vďaka patrí aj hosťujúcej organizácii, firme CMA, ktorá nám umožnila návštevu škôl a priestory na štúdium. Literatúra DE VRIES M.J.: Kapitel 6: Teaching for Scientific a Technological Literacy: An international Comparism. Dostupné na internete: < 2014/2576/pdf/Kapitel_6_Teaching_for_Scientific_and_Technological_Literacy_A.pdf>. Examenpragrama Natuurkunde HAVO. Dostupné na internete: < downloads/examenprogramma_havo_natuurkunde_vastgesteld_in_de_staatscourant_6_ju ni_2012.pdf/>. Examenpragrama Natuurkunde VWO. Dostupné na internete: < downloads/examenprogramma_vwo_natuurkunde_vastgesteld_in_de_staatscourant_8_jun i_2012.pdf/>. Adresa autorov Mgr. Brigita Balogová, Mgr. Katarína Krišková, doc. RNDr. Zuzana Ješková, PhD. Oddelenie didaktiky fyziky ÚFV Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach Park Angelinum 9, Košice E mail: brigita.balogova@student.upjs.sk, katarina.kriskova@student.upjs.sk, zuzana.jeskova@upjs.sk 28